Stlačte "Enter" a prejdite na obsah

Trnavské mýto

Jednou z dominánt dopravného uzla na Trnavskom mýte je budova tzv. Novej tržnice. Jedinečný vzhľad stavby dotvárajú pútavé komíny so sýtočerveným náterom, ktoré sú vonkajším vyústením potrubia vzduchotechniky tiahnucej sa celým vnútorným priestorom.

Budova Novej tržnice na Trnavskom mýte
Budova Novej tržnice na Trnavskom mýte

V 80. rokoch Bratislava potrebovala novú budovu krytej tržnice, pretože pôvodná,  tzv. Stará, v Starom Meste patrila televízii, ktorá tu mala svoje ateliéry. Miesto výstavby jej nástupkyne nebolo vybrané náhodne – neďaleko stálo bývalé centrálne trhovisko. Stavby sa ujal architekt Ivan Matušík. Ten  mal v danom  čase skúsenosti s výstavbou obchodných domov po celej republike. V Bratislave sú z nich známe najmä obchodný dom Slimák a komplex budov hotela Kyjev a vtedajšieho obchodného domu Prior na Kamennom námestí.

Vstup do Novej tržnice
Vstup do Novej tržnice

Pri projektovaní tržnice sa architekt zamyslel najmä nad jej účelom a tomu prispôsobil i hrubosť použitej formy a materiálu ako je napríklad štruktúra surového betónu a keramické dlaždice, ktoré museli vydržať rušnú prevádzku trhoviska. Celkový skleníkový vzhľad stavby zas odkazuje na predávané produkty, ovocie a zeleninu, a ich pestovanie. Inšpiráciou mu bol tiež trend tzv. high tech architektúry, ktorá sa vo svete objavuje v sedemdesiatych rokoch 20. storočia. Obľubuje strojovú estetiku a zvýrazňovanie technických a industriálnych prvkov budov, ktoré bývajú inokedy skryté pod fasádou.

Inšpiráciou bolo v tomto prípade zrejme vo veľkej miere parížske Centre Georges Pompidou, dokončené len rok pred začatím projektu bratislavskej Novej tržnice.

Budova Centre Georges Pompidou v Paríži
Budova Centre Georges Pompidou v Paríži

V celej budove  Matušík použil najmä prírodné farby, šedý betón podobný kameňu dopĺňa tmavým drevom zábradlia na poschodí a matným keramickým obkladom na stenách a podlahe. O to viac tu potom žiari spomínané sýtočervené potrubie vzduchotechniky ako aj jasnožlté plechové zeleninárske stánky. Stavbe napriek svojej výnimočnosti nie je venovaná veľká pozornosť v rámci zoznamu pamätihodností a na jej rozsiahlejšiu rekonštrukciu sa peniaze zatiaľ nenašli. V poslednom období však na túto netradičnú stavbu upozorňujú iniciatívy súčasných umelcov. V roku 2014 sa v jej priestoroch konal festival súčasného umenia Tutti frutti a v roku 2015 sa stala súčasťou projektu Tržnicabojart medzinárodne uznávanej českej umelkyne Kateřiny Šedej.