Stlačte "Enter" a prejdite na obsah

Mladá garda

Mladá garda je študentský vysokoškolský internát, situovaný v bratislavskej mestskej časti Nové Mesto na Račianskej 103. Meno získal podľa rovnomennej podzemnej protifašistickej organizácie v Donbase. Budova bola postavená v roku 1954 podľa projektu známeho slovenského architekta Emila Belluša.

Študentský domov Mladá Garda
Študentský domov Mladá Garda

Emil Belluš

Emil Belluš (1899 – 1979) sa narodil v Slovenskej Ľupči do rodiny stolárskeho majstra. Gymnázium absolvoval v Banskej Bystrici, odkiaľ pokračoval na Fakulte architektúry Technickej univerzity v Budapešti. Po založení Československej republiky sa rozhodol štúdiá dokončiť na Fakulte architektúry Českého vysokého učení technického v Prahe. Počas študentských rokov sa aktívne zapájal do činnosti spolku Detvan.

Už v roku 1925 otvára vlastný ateliér v Bratislave. Pre jeho tvorbu sú charakteristické čisté formy a jednoduché tvary ako i cit pre detail. Škála jeho architektonickej tvorby bola veľmi široká – okrem obytných a administratívnych budov projektoval banky či priemyselné objekty. V rámci projektovania často spolupracoval s remeselníkmi a výtvarníkmi,  napríklad Kolonádový most v Piešťanoch, ktorý postavil ako 30-ročný, zdobia lepty Martina Benku.

Emil Belluš sa už v 30. rokoch zasadzoval o to, aby na Slovensku vznikla vysoká technická škola podobná tej pražskej. Aj vďaka jeho snahe vznikla v roku 1947 fakulta architektúry, pre ktorú Belluš navrhol budovy a sám na nej dlho pôsobil ako pedagóg.

Jeho záujmy boli veľmi široké a zďaleka nezahrňovali len architektúru. Nemožno nespomenúť napríklad jeho vášnivý záujem o dramatické umenie. Okrem návštev predstavení sa venoval aj navrhovaniu scén, k čomu ho priviedol jeho švagor, režisér Ján Jamnický.

Miloval tiež pohyb, najviac turistiku a vodné športy. Sám veľmi rád vesloval a pričinil sa o založenie Slovenského veslárskeho klubu, ktorého budovu, ako inak, navrhol práve on.

Viedol bohatý spoločenský život a okrem koncertov a najrozličnejších kultúrnych podujatí s obľubou navštevoval kaviarne, kde sa stretal so spisovateľmi a maliarmi. Jeho obľúbenými miestami v Bratislave boli napríklad kaviareň Štefánka, Hotel Carlton či Devín.

Ako tvoril

Výrazne jeho tvorbu ovplyvnil nový revolučný architektonický smer funkcionalizmus, ktorý bol výrazom zmeny vnímania samotného pojmu architektúra. Táto by sa podľa jej predstaviteľov vôbec nemala radiť medzi umenie, ale mala by byť predovšetkým funkčná a tejto funkcii by sa mala prispôsobovať forma. Architekti funkcionalizmu preto opúšťali tradičné riešenie fasád, namiesto dekorov a ornamentov hľadali krásu v čistých geometrických formách, používali moderné materiály a veľkú pozornosť venovali tomu, aby stavby zodpovedali zásadám zdravého bývania. Emil Belluš však nebol ortodoxným modernistom a funkcionalistické princípy u nás spájal s klasicizujúcimi prvkami. Na jeho budove Národnej banky tak môžete nájsť vplyv renesančných palácov, v rámci výzdoby internátov Mladej gardy v bratislavskom Novom Meste zasa siahol po starobylej technike sgrafita. Nová radnica postavená v roku 1948 tiež svojou formou citlivo vstupuje medzi historické budovy Starého Mesta.